O obci Lednica
Lednica
Hrad
Neďaleko Púchova, nad obcou Lednica, sa dovysoka týči skalné bralo so zrúcaninou stredovekého hradu. Lednický hrad je azda najťažšie prístupným slovenským hradom. Lednický hrad patrí medzi kultúrne pamiatky. V minulosti doň viedla jediná cesta – cez dva padacie mosty a takmer 10 metrov dlhý tunel vytesaný do skaly (týmto tunelom sa do vnútornej časti hradu vchádza podnes).

História hradu
Lednický hrad mal prívlastok strážny vďaka obchodnej ceste na Moravu. Prvé písomné zmienky sú z roku 1259, no nálezy potvrdzujú, že ľudia na brale žili už pred 2000 rokmi. Približne v 9. storočí tu vzniklo prvé opevnené slovanské sídlisko – základ budúceho hradu.
Na hrade Lednica sa vystriedalo viacero majiteľov. K najznámejších patrili Rákociovci, lúpežní bratia Podmanickí či Maťašovskí. Hrady na Považí postihol krutý osud. Cisárske vojská ich v roku 1708 takmer zrovnali so zemou. Lednica bola výnimkou. Hrad síce chátral, ale Maťašovskí ho opravili a zveľadili. Mal vtedy 45 miestností ako aj veže s baštami. Začiatkom 20. storočia sláva zhasla a z hradu ostali ruiny. Už viac ako desať rokov sa na obnove hradu intenzívne pracuje. Ak ste zvedaví na výsledok, stačí ho navštíviť.
Obce v susedstve Lednice
Viaceré obce v okolí Lednice patrili do lednického panstva, nežili teda izolovane, obyvateľov dedín spájali majetkové vzťahy šľachty, spoločné povinnosti a s tým spojené trápenia. Obce, ktoré patrili do lednického panstva: Zubák, Horná Breznica, Dolná Breznica, Lednické Rovne, Kvašov, Horovce, Dulov, Tuchyňa, Mikušovce, Červený Kameň, Pruské, Vršatské Podhradie.
Lednická história
Lednica v roku 1464 utrpela veľké straty. Veľa občanov zahynulo, ďalší utiekli a len málo občanov malo vôľu ostať v obci. Preto Bielik oslobodil Ledničanov od bežných povinností, zredukoval dane a vyhlásil Lednicu za mestečko so všetkými výsadami.
Mestečko je pozoruhodné tým, že ako jediné u nás dostalo erbovú listinu. Darovaný erb nie je „armales“, s jeho obsahom nás zoznamuje iba miniatúra namaľovaná na začiatku listiny. Erb pozostáva z červeného štítu, na ktorom kľačí bielo oblečená žena s ovenčenou hlavou a vencom kvetov v ruke.
Podobné niečo je aj na pečati, ktorú používal richtár. Rozdiel je v tom, že na erbe je dievča zobrazené v bielych šatách ako kľačí, na pečati stojí. Nápis „SISILLUM OPPIDI“ znamená "Mesto pečate". Lednická Lehota bolo samostatná dedinka a vlastnila richtársku pečať, kde bol zobrazený lemeš a čerieslo.
POVESŤ
Lednický hrad sa často stával miestom veľkopanských zábav, na ktorých šľachtici zo širokého okolia hýrili i niekoľko dní. Súčasťou hostín však často bývalo zneužívanie mladých lednických dievčat. Keď sa podľa starej povesti konala svadba panského hájnika Ondreja s Katarínkou, vtedy pán hradu žiadal priviesť na hrad mladú nevestu a vymáhal si od nej právo prvej noci. Drábi po ňu prišli a odviedli ju podľa rozkazu. Orodovať za ňu išli na hrad richtár i farár, nič však nepomohlo, hradný pán ju neprepustil. Zúfalá Katarínka nechcela porušiť manželský sľub, a preto radšej volila dobrovoľnú smrť. V miestnosti hradu zbadala otvorené okno a vyskočila cezeň do priepasti pod hradom, kde ráno objavili jej bezduché telo. Tam, kde dopadla, vytryskol prameň. Pohreb Katarínky bol veľký, zúčastnili sa ho všetci Ledničania, ba i poddaní z okolitých dedín. Jedného dňa našli ľudia Ondreja na hrobe svojej ženy mŕtveho. Pochovali ho vedľa nej. Na znak tejto vernosti postavili poddaní na strmej skale pod hradom drevený kríž, ktorý po dlhé stáročia potomkovia Ledničanov obnovovali, ak podliehal zubu času.
Ani súčasníci nezabudli na nešťastný manželský pár a v roku 2007 premenovali prameň Na Žliabku, neďaleko nešťastného skonu dievčiny na „Katarínkin prameň.“
Kostol a história
Najstarší kostol bol postavený z tvrdého materiálu pri ceste neďaleko hradu. V roku 1623 ho cisárske vojská úplne zrúcali, lebo im prekážal pri obliehaní hradu. Zvyšky stredovekého kostolíka z 13. storočia ako aj príkostolný cintorín v obci Lednica sa stali kultúrnymi pamiatkami.
Zvyšky stredovekého kostolíka Príkostolný cintorín
V roku 1625 si postavili Ledničania uprostred mesta nový kostol z dreva, ktorý tu stál vyše sto rokov.
|
Základný kameň terajšieho kostola bol položený dňa 10. 05. 1732. Jeho stavba trvala 3 roky. Umelecké sochy zhotovil Jozef Maťašovský, príbuzný zemepána Ladislava Maťašovského. Rímskokatolícky kostol, zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému, patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska.
Oltár
V kostole sa nachádzajú tri oltáre. Hlavný oltár je zasvätený patrónovi kostola sv. Janovi Nepomuckému, bočné oltáre sv. Valentínovi a sv. Petrovi z Alcantary. Terajšie zariadenie kostola je pôvodné. V kostole sa nachádza aj jeden z najstarších organov. Vo veži kostola sú štyri zvony, dva z roku 1924, jeden z roku 1850. Jeden zvon nesie nápis: " Sv. Floriane od ohňa časného i večného vysloboď nás." Na druhom zvone je nápis: "Kráľovná sv. ruženca oroduj za nás." Tretí zvon, najstarší, nesie popis v latinčine a v preklade znamená: "Nákladmi veriacich farníkov lednických som bol odliaty v roku 1850." Dole na leme je latinský nápis, v preklade znamená: "Pozri, ja som zvon oznamujúci ohňovú zvesť alebo vojnovú udalosť alebo dôstojnú smrť."
Zvony
V obci sa tradovalo, že keď z Lednice odvádzali do Bratislavy Mikuláša Drábika, keď išli okolo močiara vtedy povedal: "Kedy bude, vtedy bude, ale na tomto mieste prekrásny chrám boží stáť bude." Viď - chrám sv. Jána Nepomuckého v Lednici.
Kostol sv. Jána Nepomuckého
Mikuláš Drábik sa narodil v roku 1587 v Drahotuších pri Hraniciach na Morave. Po bitke na Bielej hore (1620) bol nútený emigrovať do Púchova a roku 1630 do Lednice. Drábik bol známy ako vizionár. Jeho spisy pod názvom Svetlo v tmách mu vydal Ján Amos Komenský na jeho žiadosť v Amsterdame v roku 1657, ktorý Drábika navštívil aj v Lednici. Mikuláš Drábik žil v Lednici ako obchodník so súknom a plátnom 41 rokov. Popravili ho v Bratislave roku 1671 a jeho telo a spisy spálili, popol vysypali do Dunaja.
26. mája 2007, sa pod lednickým hradom pri „Katarínkinom prameni“ uskutočnilo Slávnostné odhalenie pamätnej dosky Mikuláša Drábika a Jána Amosa Komenského.
Na znak úcty a historickej návštevy učiteľa národov Jána Amosa Komenského v Lednici, v školskom roku 2008/2009 udelili škole čestný názov Základná škola s materskou školou Jána Amosa Komenského v Lednici.
Skamenelina slimáka na múre pri kostole |
Lednické skalky |
V chotári sa nachádzajú aj Lednické skalky, ktoré predstavujú výrazný krajinný prvok a sú zaujímavé z geologického a geomorfologického hľadiska. Prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Biele Karpaty. Územie bolo vyhlásené v roku 1993 na rozlohe 2,7135 ha za účelom ochrany mikroreliéfnych foriem bradlového pásma s refúgiom teplomilných druhov rastlín a živočíchov trávnych a skalnatých spoločenstiev.
Lednické skalky
Ide o prírodnú pamiatku so 4. stupňom ochrany, kde je potrebné dodržiavať stanovené obmedzenia, okrem iného je tu zakázané zbieranie nerastov či voľný pohyb psov.
Hospodársky a sociálny život
Pre utvorenie hospodárskeho obrazu obce Lednica je potrebné zmieniť sa o priemyselných zariadeniach, ktoré boli v tejto obci už v 17. storočí:
- Mlyny - V Lednici boli dva vodné panské mlyny a to horný a dolný.
- Píla – na píle sa rezali dosky pre potreby hradu, neskôr i na predaj iným osobám
- Valcha – slúžila na úpravu súkna, vyrobeného lednickými súkenníkmi. S valchou manipuloval mlynár.
- Pivovar – v ktorom sa varilo pivo pre krčmu a hrad. Pivovar bol zničený a presťahovaný na Lednické Rovne
- V chotári Lednica bolo veľa chmeľníc, v ktorých sa pestoval chmeľ na varenie piva.
- V roku 1911 bola dobudovaná železnica, ktorá slúžila na prevoz obyvateľov a dreva. Železnica sa nezachovala.
V Lednici sa oddávna stavali obdĺžnikové domce, kratšou stranou obrátené do ulice. Stavebným materiálom bola väčšinou surová tehla, kameň a drevo, krytinou slama. Chalupa bola rozdelená na pitvor, kuchyňu a izbu s podlahou z udupanej hliny. Pri chalupe obvykle stála maštaľ pre dobytok. Ľudovú architektúru dotvárali sušiarne ovocia. V obci ich bolo veľa, je známe, že v 19. st. sa z Lednice vyvážalo toto ovocie do Rakúska, Maďarska a Nemecka.
Kultúra a súčasnosť
Dožinky – azda najkrajšie zvyky boli počas žatvy. Najmä počas dožiniek sa rozvinula široká škála celoobecných zvykov, ktoré vyvrcholili vitím dožinkového venca a oldomášom. Od obnovenia tradície v roku 1994 vytvárajú tieto oslavy ľudového umenia rozmer regionálneho podujatia. Každoročne sa ich zúčastňuje množstvo domácich hosti i návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia. Kultúrne vystúpenia folklórnych súborov, ľudových rozprávačov je previazane hudbou, ktorá zosobňuje starobylé tradície. Vyvrcholením je zvyčajne ľudová zábava pod hradom Lednica.
V obci sa zachovávajú aj ďalšie tradičné zvyky akými sú Fašiangy, Tri krále či Veľká noc. Okrem snahy o zachovanie a udržanie starých zvykov sa folklórna skupina úspešne prezentuje aj vystúpeniami na rôznych kultúrnych podujatiach po celom okolí i na blízkej Morave.
Pestovateľská pálenica
Terajšiu pálenicu vybudovali v roku 1920. Vždy sa tu vyrábali a platí to dodnes, kvalitné destiláty. Pojem „lednická slivovica“ bol vždy synonymum kvality. Platilo to aj o hruškovici, jablkovici a borovičke.
Lednická pálenica |
Združenia v obci Lednica:
DHZ Lednica
Dobrovoľný hasičský zbor Lednica bol založený v roku 1880. Zbor, ktorý sa v tom čase volal Fajerman založil ho pán Strakovič. Stal sa i ich prvým veliteľom.
Od roku 1995 poriada DHZ súťaž o "Pohár starostu obce Lednica", na ktorej sa zúčastňujú požiarne družstvá aj zo susedných okresov. Naše hasičské družstvá sa tiež zapájajú do pohárových súťaží, v ktorých majú veľmi dobré výsledky. Dobrovoľný hasičský zbor sa aktívne zúčastňuje organizácie fašiangov, ľudových zábav, dožiniek, cirkevných sviatkov, športových udalostí a návštev starých hasičov.
Podieľa sa na preventívnych kontrolách, zveľaďovaní obce a je maximálne nápomocný občanom.
TJ Hradčan
Futbalový klub TJ Hradčan Lednica má za sebou bohatú históriu. Niekoľko generácii športovo "zapálených" jednotlivcov dokázalo spojiť svoje sily a priniesť obci úspechy. Každá generácia hráčov zanechala trvale spomienky na svoje účinkovanie v okresnej amatérskej lige i pamäti divákov.
Poľovné združenie Žrnová
Historicko-Astronomická Spoločnosť
Bola založená v roku 2004 a tvorí ju skupina mladých ľudí, ktorí majú skúsenosti so záchranou historických objektov. Spolupracujú s odborníkmi, pamiatkarmi a architektmi. Ich cieľom je prebudiť život na hrade v Lednici a prekonať ľahostajnosť k jeho chátraniu.
Historické udalosti obce Lednica
Sv. Florián

Pád nemeckého lietadla

Turistické zaujímavosti
Oblasť obce Lednica je nesmierne bohatá na prírodné krásy, nádherné scenérie i historické pamiatky. Toto všetko ľudí láka na turistické chodníky.
Pešia turistika
V pešej turistike si možno vybrať z niekoľkých nenáročných turistických trás. Lednicu obklopujú na západe Biele Karpaty, na východe Malá Fatra a na severe Javorníky. Orientáciu uľahčujú značky, najdôležitejšie trasy sú označené modrou, zelenou a žltou farbou. Všetky chodníky začínajú a končia v susedných obciach a mestách. Ďalšiu orientáciu umožňujú orientačné tabule, smerovky a mapy. Azda najkrajšie sú prechádzky v okolí Lednice, turisticky príťažlivé sú zvlášť výstupy na vrch Kobylinec (911m) cca 2 hodiny, Strachoňovec (786) cca 1 hodina, poprípade Žrnová (854) cca 1 hodina.
Kobylinec
Strachoňovec
Žrnová
Odporúčané trasy:
Modrá trasa: Púchov - Horná Breznica - Lednica - Červený Kameň - Vršatec.
Zelená trasa: Lednické Rovne - Lednica - Zubák
Lednické bradlo so zrúcaninou hradu cca 20 minút
Lednické skalky cca 25 minút
Turistický chodník okolo Lednice cca 4 hodiny
Cykloturistika
Asi jednou z najvyužívanejších aktivít v Lednici je cykloturistika. A to i napriek tomu, že niektoré nádherné trasy sú skôr pre širšiu verejnosť zatiaľ neznáme. Cca 12 km trasa na vrch Žrnová je previerkou schopnosti každého jednotlivca. Kratšia trasa vedie pod obcou, smerom na Kvašov, po novovybudovanej lesnej ceste náročnejšia 7 km lesným terénom do Lednických Rovní.
Lyžiarska turistika
Lednica ponúka ďalej i možnosti zimnej turistiky vďaka miestnemu lyžiarskemu vleku. Zvlášť peknou trasou je chodník, trasovaný pre bežky.
Lyžiarsky vlek
Obec
Dokument k 760. výročiu prvej písomnej zmienky o obci
Aktuálne počasie
Prevádzkový poriadok pohrebiska a platný cenník poplatkov Typ: PDF dokument, Velkosť: 3.92 MB
Návštevnosť
Návštevnosť:
ONLINE:0
DNES:83
TÝŽDEŇ:946
CELKOM:359394